Popis
Články ako svedectvo čias
Boli časy boli… a aké boli, pomaly zabúdame. Žili sme jednoduchšie, no hlbšie, úprimnejšie, citovejšie. Prežívali sme srdcom, vnímavou dušou rozlišovali krásu od pozlátka, pravdu od pretvárky – a odhaľovali sme faloš, upozorňovali na odchýlky nesprávnym smerom. Dnes sa slovami narába ako vo vojne, strieľa sa rôznymi kalibrami na seba vzájomne, z médií na divákov, poslucháčov čitateľov.
Okrem literárnej tvorby a umeleckého prekladu som výrazný úsek života venovala publicistickej práci. Prierez mojich článkov od žurnalistických počiatkov až po dnešok je istým svedectvom o zmene čias. Vybrala som články a žurnalistické celky, ktoré preukázali nadčasovú hodnotu, pretože zaznamenali dôležitú udalosť, ďalej stretnutia so zaujímavými ľuďmi, na prácu ktorých by sme nemali zabúdať, úvahy a prierezové sondy tým, ako sa písalo, rozmýšľalo, konalo. Texty dopĺňajú aj verejné vystúpenia, často spojené aj so spoločenskou aktivitou. Taký by totiž mal byť život novinára – slová a činy by mali byť vo vzájomnom súlade. A v súlade so svedomím. Vlastným, profesijným i so svedomím národa, ktorého hovorcami novinári a spisovatelia sú, pokiaľ zodpovedne plnia svoje poslanie.
Dnes je svedomie národa zahlušované a jeho hlas, keď prevrávalo, možno znie naivne, detsky. No boli také časy, keď kvitla nádej a rozvraveli sme sa – z duše, z hĺbky, snažili sme sa spoluvytvárať lepší svet. Zlomilo sa to programovanou falošnosťou, účelovou propagandou, zákulisnými zámermi, cielenou prevýchovou úprimného človeka na rezignovaného, popudlivého alebo apatického občana, natoľko dobitého, že mu je už všetko jedno, na robota a konzumenta. Taký človek už nezhorí hrdosťou z výstavby veľkého diela, už z celej duše neprotestuje, keď si niekto zmyslí bombardovať niektorý národ, už sa nedokáže nadchnúť umeleckými výtvormi, obdivovať ľudí, ktorí majú dar ich zrodiť „z ničoho“.
Časy nás poobíjali, namiesto, aby nás vytesali a vycizelovali do najvyšších ľudských kvalít a prebudili v nás radostnú zvedavú vnímavosť. Nikdy však nie je neskoro na obrodu – či individuálnu alebo spoločenskú. Verme, že sa blýska na lepšie časy, a keď sa má niečo krajšie vybudovať, niet divu, že sa to odporné drví a padá… A vzory, podľa ktorých budovať čosi nové, môžeme nájsť aj v svojej minulosti: v čase, keď sme neboli poznačení, ale čistí.
Vybrané texty sú zoradené tematicky a chronologicky. Aj na nich vidieť pečate času na duši publicistu, pribúdajúce skúsenosti, žiaľ, často aj negatívne.
